V r. 1876 skonštruoval Karl Benz improvizovaný motor. Štvortaktný motor bol nedokonalý, nefungovalo mazanie, piesty netesnili. V r. 1879 skonštruoval K. Benz dvojtaktný motor, bol však poruchový. Až koncom roku za velmi vypätých podmienok (tlak exekútora na všetok majetok, príchod tretieho dietata) zacal motor konecne fungovat.Benz ho celý nadšený v roku 1881 v Berlíne prihlásil na patentovanie.Jeho prihlášku však zamietli ,pretože iní vynálezci vraj mali patentnú ochranu.Pre nedostatok financií nemohol Benz pokracovat vo vývoji,ale podarilo sa mu aspon patentovo ochránit niekolko dielov riešenia svojho vynálezu.Nakoniec predsa len našiel spolocníkov,ktorí boli ochotní s ním pracovat.

Niet pochýb o tom, že firma Mercedes-Benz sa vždy snažila, snaží a zrejme aj bude snažit vyrábat co najbezpecnejšie automobily. Vývoj moderných prvkov pasívnej a aktívnej bezpecnosti automobilov je dnes samostatným technickým (ba temer aj vedeckým) odvetvím, v ktorom pracujú vysokošpecializovaní odborníci. Nebolo to však tak vždy. Samostatné oddelenie na vývoj bezpecnostných prvkov a zvyšovanie bezpecnosti svojich vozidiel založila automobilka Mercedes-Benz až 1. augusta 1939, teda pred 65 rokmi. Toto oddelenie sídlilo v drevenom baraku s plochou 100 m2 a spociatku v nom pracovali len štyria pracovníci. Na ich cele bol inžinier Béla Barényi (narodil sa v roku 1907 v Rakúsku a bol madarského pôvodu), ktorý predtým pracoval v Spolocnosti pre technický pokrok v Berlíne a na svojom konte mal už vyše 150 patentov, týkajúcich sa konštrukcie motorových vozidiel. Barényi, pre ktorého vynaliezanie bolo koníckom, sa stal dušou nového oddelenia. Už rok po založení oddelenia upútal Barényi pozornost konštrukciou prvého prototypu s tuhou podlahovou skupinou a karosériou s vystuženými bocnými castami. Za jeden z najväcších Barényiho prínosov ku konštrukcii bezpecného vozidla možno považovat princíp deformacných zón, pohlcujúcich energiu nárazu. Karoséria s deformacnými zónami podla Barényiho návrhu bola patentovaná v auguste 1952. Prvým sériovo vyrábaným mercedesom, ktorého karoséria sa vyznacovala deformacnými zónami, bol model 220 z roku 1959. Dôležitým vynálezom, chrániacim najmä vodica, bol aj dnes už bežný deformovatelný stlpik riadenia. Barényiho myšlienkou sú aj ochranné prvky v bocných dverách, chrániace posádku pri bocnom náraze. Do svojho penzionovania koncom roku 1972 prihlásil Barényi k patentovaniu vyše 2 500 svojich vynálezov. "Na základe, ktorý vybudoval Béla Barényi, stojí bezpecnost automobilov aj dnes," povedal Dr. Rodolfo Schöneburg, vedúci strediska bezpecnosti a funkcií automobilu Technologického centra Mercedes-Benz. Aj po Barényiho odchode prispeli inžinieri firmy Mercedes-Benz v znacnej miere k neustálemu zvyšovaniu aktívnej a pasívnej bezpecnosti automobilov. Mercedesy boli medzi prvými vozidlami, vystrojenými predpínacmi bezpecnostných pásov, nafukovacími vankúšmi, antiblokovacím systémom, stabilizacným systémom (ESP) a systémom podpory núdzového brzdenia. Za inovatívny bezpecnostný prvok možno považovat sendvicovú a mimoriadne tuhú podlahu vozidiel triedy A, predstavenej v roku 1997. Táto podlaha poskytuje kompaktnému modelu A rovnakú mieru pasívnej bezpecnosti, akou sa vyznacujú väcšie modely zn. Mercedes. Nová éra bezpecnosti automobilov zacala v roku 2002, ked firma Mercedes-Benz predstavila svoj systém PRE-SAFE. Tento systém "predvída" hroziacu haváriu a vykoná opatrenia, ktorých cielom je zníženie následkov havárie pre cestujúcich. Ide napríklad o napnutie bezpecnostných pásov, posunutie sedadiel do najvhodnejšej polohy ci zavretie strešného okna. Možno povedat, že celá doterajšia história automobilov zn. Mercedes je sprevádzaná neustálym zvyšovaním ich bezpecnosti.